Rande naslepo

Popis

Rande naslepo je akčná romantická komédia.

Mladý spisovateľ Filip si nevie nájsť partnerku, a preto mu súrodenci dohodnú rande cez internet. Na tom by nebolo nič zlé, ak by nešlo o rande naslepo. Aj napriek tomu sa nechá presvedčiť a absolvuje stretnutie s Leou, ktorá obráti jeho stereotypný život naruby. Bizarný večer spustí lavínu nečakaných zvratov, ktoré sa na prvý pohľad javia ako nevinné okamihy. Lenže čo ak nič nie je také ako sa javilo na začiatku? Kým Lea skutočne je a prečo je všetko okolo nej zahalene závojom tajomna? Okolnosti sa začínajú vyostrovať a kým si Filip uvedomí vážnosť situácie, cesta späť už nie je možná. RANDE NASLEPO je romantické krimi, plné zvratov, romantiky, ale aj nebezpečenstva a tajomstiev.

Viac neprezradíme… Pobavte sa aj vy na výbornej knihe od Mareka Zákopčana, Rande naslepo.

Ukážka z knihy:

„Ahoj,“ pozdravil ju s úsmevom a podal jej ruku. „Ja som Filip.“
„Lea,“ opätovala mu stisk a nahla sa k nemu, aby ho pobozkala, no on jej druhou rukou vnútil ružu a zamotali sa v trápnych nesúrodých pohyboch.
Filip sa zamračil. „Lea? Nevoláš sa Simona?“
Viditeľne zbledla a vtom mu napadlo, či sa predsa len nepomýlil.
Krátko sa zasmiala. „To je len moja prezývka na zoznamke.“
„Ako vidím, meno nie je jediné, čo sa líši od skutočnosti,“ poznamenal.
Opäť ten nervózny smiech. „Každý o sebe tak trochu klame, no nie? Alebo mi chceš povedať, že ty si bol vo svojom profile celkom úprimný?“
To jej nemohol potvrdiť, keďže obsah jeho stránky bol plne v Marcelinej a Andrejovej kompetencii. „Máš pravdu. Ale nepostávajme tu, nech sa páči.“ Džentlmensky jej prisunul stoličku a kývol na čašníka, aby priniesol vodu pre Lein kvet. Spolu s ňou im podal aj jedálne lístky.
„Tak… Povedz mi niečo o sebe.“
Lea sa pomrvila. „Je toho toľko, kde začať?“ zasmiala sa. „Čo by si chcel vedieť?“
Pokrčil plecom. „Len bežné veci – kde pracuješ, aké máš záľuby, čo máš rada… prístup k bankovému účtu stačí až po večeri.“
Filip bol zvyknutý, že ženy sa na prvom rande snažili vytvoriť o sebe čo najlepší obraz, priam sa predháňali v tom, aby zapôsobili. No Lea akoby to mala celkom na háku. Akoby sa prišla len najesť a po nutnej zdvorilostnej konverzácii odíde domov a spokojne zaľahne do postele.
Zarážalo ho to, a ak si mal priznať pravdu, aj iritovalo. Nie je azda pre ňu dosť zaujímavý?!
Lea si odpila z vody, aby získala trochu času a upokojila rozbúrenú myseľ.
Pripadala si ako totálna hlupaňa. Nestávalo sa jej často, aby tak vybočila z vytýčeného smeru. Čo je snáď nejaká amatérka? Tento chlap nebol o nič menej naivný, ľahkovážny terč ako mnohí iní pred ním. Čo na tom, že je príťažlivý, na pravom líci sa mu pri úsmeve tvorí rozkošná jamka a jeho hlas jej rozochvieva vnútro?
Musí sa vzchopiť!

„Som akademická maliarka,“ povedala s istotou. „Mám dvadsaťpäť rokov, mám rada dobrú hudbu, no neznášam operu. Rada čítam, korčuľujem a pečiem.“ Dve veci z toho boli pravdivé.
Takže umelkyňa, blyslo Filipovi hlavou. To by vysvetľovalo jej nedbalý vzhľad.
„Aký je tvoj obľúbený žáner?“
„Samozrejme, že romantika,“ odvetila bleskovo. V skutočnosti nemohla vystáť príbehy o vzťahoch a otrepanej nevere. Čítať o tom, akí sú chlapi nemožní, ženy utrápené a okná v byte špinavé, považovala za bohapustú stratu času a duchaprítomnosti. Filip si však zaslúži aspoň zachovať dobrý dojem. Keby mu vyjavila pravdu, prevrhol by stoličku a utekal kadeľahšie. A kto by potom zaplatil za večeru?
„Môžem vidieť tvoje obrazy aj v niektorej galérii?“ nadhodil zvedavo.
„Prirodzene. No, momentálne vlastne ani nie, pretože len pred pár dňami skončila moja posledná výstava.“
„Aké obrazy si vystavovala?“
„To ani nestojí za reč,“ mávla nadnesene rukou, „samé abstraktné čmáraniny, veď to poznáš. Nič nehovoriace čiary a šmuhy, za ktoré prachatí blázni zaplatia majland, lebo v tom vidia hlbší zmysel,“ rozosmiala sa.
„Aj ja vlastním niekoľko podobných čmáranín.“
„Aha,“ zvážnela.
„Možno by si mi mohla namaľovať nejaký obraz. Si drahá?“
Lea uvažovala, či by ju jeho otázka nemala uraziť. „Keď sa to tak vezme, ani nie. Niekedy si pripadám až príliš lacná.“
Filip spýtavo nadvihol obočie, ale nereagoval na to.
Podišiel k nim čašník s otázkou, či si už vybrali.
Filip videl, že Lea váha, preto prehovoril ako prvý. „Poprosím paradajkovú polievku, grilovanú bravčovú panenku a červené víno. Značku nechám na vás, prekvapte ma,“ vrátil menu s úsmevom čašníkovi.
Lea ani nezdvihla pohľad od lístka, len začala diktovať. „Ako predjedlo konfitovaný bravčový bôčik v portskom víne s cibuľovým džemom, ďalej slepačí vývar s mäsom a domácimi rezancami, teľacie kolienko na lesných hríboch so zemiakovými šúľancami, caesar šalát s kuracím mäsom a čokoládový koláč ako dezert. Ďakujem.“
Mladý čašník sa ešte otočil k Filipovi, či náhodou nechce niečo pridať k svojej objednávke, ale keď sa len znovu usmial, odišiel.
„Máš dobrý apetít,“ podotkol Filip. Nemyslel to ako kritiku, len konštatoval fakty. Páčilo sa mu, že Lea sa nebojí telu dopriať koláž chutí. Hoci mala na sebe neforemné oblečenie, aj tak bolo zjavné, že jej postava sa netrápi zlým metabolizmom. Už pri prvom pohľade na ňu vnútorným radarom zachytil vábivé krivky. Nerozumel, prečo ich skrýva. Čo ak je to z jej strany celé iba test? Možno sa naschvál správa, akoby vôbec nebola na prvom rande, aby odhalila jeho reakcie. Štvalo ho, že sa v nej vôbec nevyzná!
Leu premkol krátky, ale veľmi rýchlo pominuteľný záblesk viny. Zaumienila si, že mu to nejako vráti. Zistí, kde Filip býva, a pošle mu ďakovný list. Alebo zaňho uprace vchodový priestor, vyvenčí mu psa, jednoducho mu oplatí jeho dnešnú ústretovosť a vynahradí stratu, ktorú vďaka nej utŕži.